Z čoho pochádza STRES?

Človek je v dnešnej spoločnosti vystavený potenciálnemu stresu takmer neustále. Začína to hneď ráno. Vychystať deti do školy, prísť načas do práce či na obchodné jednanie. Počas pracovného dňa je považované „byť v strese“ za takmer bežnú rutinu. Pokoj človek nenájde ani potom, keď príde domov, kde by si mal konečne oddýchnuť a aspoň tu nájsť útočisko. Má starosti o svoje deti, o prežitie, o to ako zaplatí ďalšiu úverovú splátku, čo bude ďalej. Keď by to už naozaj malo skončiť, televízia naňho spustí ďalšiu dávku, čo ešte okorení či už strach o partnera, ktorý ešte nie je doma alebo, ak už je doma, ďalšia hádka.

S vymenúvaním týchto „stresov“ by som mohol pokračovať donekonečna, ale vy viete, o čom hovorím. Človeku niekedy pripadá, že je to normálne. A keď sa pozrie na susedov či na priateľov, skutočne môže nadobudnúť dojem, že to je normálne. Ak ešte nebodaj počúva populistické stanoviská dnešných psychológov, sociológov a psychiatrov usúdi, že je to úplne normálne. Dovoľte mi ale podotknúť, že to normálne nie je. Možno je to bežné, ale to ešte neznamená, že je to normálne. Normálne by hádam malo byť, že je šťastný, darí sa mu, môže si dovoliť normálny život, užívať si pekné chvíle s rodinou a mať radosť zo svojej práce a zo života. Nebojte sa, nespadol som z višne, ani vám nepíšem z Marsu. Ale predsa trvám na tom, že normálne je, keď má človek radosť zo svojej práce, dokonca je na ňu hrdý, rozumie si so svojim partnerom, dôveruje mu, nepodozrieva ho z ničoho, a na oplátku jeho partner je voči nemu tiež čestný, majú sa radi, trávia spolu pekné chvíle, majú radosť zo svojich detí, ktoré žijú v šťastnej a usporiadanej rodine. Prečo to teda takto nie je? Mohol by som vám ponúknuť praktické tipy a rozoberať rôzne teórie o tom, že ženy sú z Venuše a muži z Marsu, mohol by som prísť aj s novou  eóriou, že pochádzajú v skutočnosti z Jupiteru alebo neviem odkiaľ. Mohol by som sa vás tiež snažiť presvedčiť o tom, že máme mozog a ten má rôzne časti, ale myslím, že by ste mi aj tak neverili. Veď aj slon má mozog a dokonca v porovnaní s ľudským niekoľkokrát väčší a pritom sa nezdá, že by bol inteligentnejší ako človek. Môžem vám navrhnúť cestu niekam do dažďového pralesa, aby vám s tým pomohol nejaký šaman alebo vás pozvať na meditáciu, poslať za psychológom či nechať psychiatra predpísať vám antidepresíva. Môžete si pozrieť dnešný horoskop, prečítať Bibliu alebo to všetko pripísať vášmu dátumu narodenia. No toto všetko ste už skúšali. A ako to fungovalo? Dokonca mám pocit, že to nielen nepomohlo, ale bolo to kontraproduktívne. Ako to myslím? Keď človek hľadá odpovede ako môže žiť lepšie, vyskúša pár praktík alebo si prečíta pár kníh a nenájde odpoveď. Ak je len troška v poriadku, logicky usúdi, že také odpovede neexistujú. A tak prestane hľadať a ponorí sa s trošku väčším pesimizmom do každodennej džungle. Keď teraz niekto príde a povie:  „prečítaj si túto knihu a tu nájdeš odpoveď“, samozrejme mu neverí a poklope si na jeho adresu po čele. Áno, pretože podľa jeho skúseností nikto žiadne odpovede nenašiel. Človek hľadal odpovede na otázku svojej existencie a o tom, ako dosiahnuť šťastie už 50 000 rokov. Bolo to však bezvýsledné. Možno dosiahol nejaké chvíľkové šťastie, no určite nebolo trvalé. A tak zanevrel až natoľko, že neuverí, že odpovede existujú. Presne preto som nevenoval v celom tomto článku ani vetu tomu, aby ste „skúsili ďalšiu úžasnú filozofiu alebo praktiku“. Vyzvem vás len k jednému. Aj keď to vôbec nie je ľahké, prehryzte sa tou skepsou a sami pozorujte. Ako povedal jeden veľký priateľ ľudstva – L. Ron Hubbard: „Pre každého je pravdivé to, čo on pozoroval, a je to preňho pravdivé do tej miery, do akej to pozoroval.“ Prečítajte si knihu Dianetika – Moderná veda o duševnom zdraví ale vzývam vás, prečítajte si ju s postojom, že to nemusí byť pravda kvôli tomu, že sa to v nej píše, nech je to pre vás pravdou v závislosti na tom, čo ste vy pozorovali.

Ing. Peter Kokoľus, zakladateľ
Centra Dianetiky a Scientológie Košice