Svedectvo o úprimnosti Scientologického náboženstva.
Jediné väčšie nové náboženstvo, ktoré sa objavilo v tomto nevyvrátiteľne turbulentnom dvadsiatom storočí, Scientológia, ponúka ľudstvu nádej na vyriešenie problémov spoločnosti, ktoré nás najviac tlačia, a tiež vytvorenie skutočnej renesancie ducha v nadchádzajúcom storočí.
Ako nové náboženstvo – čím všetky náboženstvá niekedy boli a nevedomosť o tomto životne dôležitom hnutí viedlo niektorých ľudí k otázke, či je Scientológia naozaj náboženstvo. Pre jej členov a expertov, ktorí ju študovali, je odpoveď nepochybne kladná.
Porovnávaním špecifických Scientologických doktrín a praktík s ostatnými náboženstvami, vyšlo najavo niekoľko podobností a rozdielov, ktoré jasne ukazujú, že i keď Scientológia je úplne nová, jej pôvod je tak starodávny, ako náboženská myšlienka sama.
Na rozdiel od iných náboženstiev, Scientologický prístup k záhadám a problémom života spočíva v základných axiómach, ktoré oddeľujú a popisujú dôležité faktory života. A pretože princípy Scientológie zahŕňajú úplný rozsah života, odpovede, ktoré poskytuje, sa vzťahujú na život všeobecne a majú široko-rozsiahlu využiteľnosť.
I keď niekoľko z najhlavnejších doktrín Scientológie sa neodlišuje od tých v Židovsko-Kresťanských náboženstvách, väčšina priaznivcov Scientológie uprednostňuje prirovnanie k východným náboženstvám, presnejšie k Budhizmu. Napriek tomu sa Scientológia odlišuje od ostatných náboženstiev, ktoré ju predchádzali. V skutočnosti a v podstate je to vlastné náboženstvo, s vlastným unikátnym systémom presvedčení a praktík. Je tiež povšimnutiahodné, že je to jediné významné náboženstvo, ktoré sa objavilo v dvadsiatom storočí.
Každopádne, nakoľko Scientológia je relatívne nové náboženstvo, založené L. Ron Hubbardom v ranných 50-tych rokoch, k získaniu jasnejšieho porozumenia jeho náboženských učení bude užitočné porovnať ich s doktrínami niekoľkých iných, dobre známych náboženstiev, ktoré sú staršie a z toho dôvodu i známejšie viacerým ľuďom.

Pravdepodobne najlepšie bude začať tým, čo by mohlo byť najzákladnejšou doktrínou Scientologického náboženstva, doktrínou „thetana“. Základným kameňom Scientologickej teológie je viera, že človek sám osebe je nesmrteľná duchovná bytosť, ktorá prežila množstvo životov a má potenciál nekonečného prežitia. Scientológovia volajú túto duchovnú bytosť „thetan“. Slovo vzniklo z gréckeho písmena theta, tradičného symbolu myšlienky alebo života.
I keď Scientologický koncept thetana sa môže zdať identický k Židovsko-Kresťanskému konceptu duše, nie je tomu tak: sú tu najmenej tri rozhodujúce rozdiely medzi týmito konceptmi.
Jedným z rozdielov je, že Scientológovia veria, že človek má dve rozdielne a nezávislé časti: myseľ a telo. A že tieto sú druhoradé k thetanovi, ktorý je považovaný za skutočnú osobu samú o sebe. V celku myseľ a telo sú prostriedkami, prostredníctvom ktorých thetan interaktívne pôsobí s materiálnym svetom. Židovsko-kresťanské náboženstvá sa nedržia tohto názoru. I keď v Novom zákone neexistuje ucelený výklad človeka, základom zostáva hebrejské učenie o jednote tela a duše, a že jedno bez druhého nie je kompletné: tak ako jeden má telo, tak má i dušu. Na druhej strane, v Scientológii, jednotlivec sám o sebe je svojou dušou, alebo presnejšie, thetanom.
Druhým rozdielom je, že Scientológovia veria, že thetan bude žiť veľké množstvo životov. Židia a Kresťania veria, že duša žije iba raz. Toto vysvetľuje prečo Scientológovia bažia po tom aby urobili tento svet lepším miestom – vedia, že sa vrátia aby v ňom žili znova.
Tretím rozhodujúcim rozdielom medzi scientologickým konceptom thetana a židovsko-kresťanským konceptom duše je, že Scientológovia veria, že thetan, a teda i človek, je v podstate dobrý. Židia a kresťania nasledujú Starý zákon, ktorý učí, že človek má dva prirodzené impulzy – jeden dobrý a druhý diabolský, a galibou človeka je prekonávanie tohto diabolského impulzu. Obe, židovská i kresťanská teológia veria, že spása ľudstva od tejto pliagy bude zavŕšená príchodom mesiáša.
Spása v Scientologickom náboženstve je iná, a oveľa bezprostrednejšia. I keď Scientológovia veria, že nesmrteľný thetan je v podstate dobrý, veria že stratil svoju duchovnú identitu a operuje iba s malou časťou svojich prirodzených schopností. Je to táto strata duchovnej identity, a thetanove vlastné skúsenosti, či už v terajšom alebo v predchádzajúcich životoch spôsobujú, že človek je nešťastný, alebo že koná neracionálne a s diabolským úmyslom, aj keď od prírody je dobrý a vysoko etický. A ako sa tieto skúsenosti priebežne hromadia zapríčiňujú, že thetan sa stáva premiešaným s materiálnym vesmírom, z ktorého tieto rôzne skúsenosti pochádzajú.
Podľa Scientologického písma, zážitky thetana sú zaznamenané v tom čo sa nazýva „časová stopa“, ktorá sa skladá z mentálnych obrazových záznamov všetkých vnemov minulosti, veľmi podobne ako hraný film. Takže časová stopa zaznamenáva zážitky thetanovho súčasného života, rovnako ako jeho zážitky zo všetkých predchádzajúcich životov.
Naviac k príjemným momentom, časová stopa tiež zaznamenáva momenty bolesti a iné traumy, ktoré potom zostávajú skryté vedomému vnímaniu. Sú to tieto zaznamenané bolestivé zážitky, ktoré dostávajú thetana do pasce. Keď si thetan pripomenie takýto traumatický minulý incident, prislúchajúca časť časovej stopy sa môže reaktivovať a vyvolať nežiadúci vplyv na thetana a telo. Toto môže spôsobiť, že thetan zažije bolesť alebo negatívne emócie, a dokonca že koná neracionálne.
Akokoľvek, táto galiba nemusí byť stála. Scientológia ponúka ľudstvu slobodu od zbytočného sužovania, ako v tomto čase, tak i do celej budúcnosti. Nasledovaním cesty vytýčenej v písme Scientologického náboženstva, thetan môže napredovať cez vyššie a vyššie úrovne duchovného vedomia a vrátiť sa do svojho prirodzeného stavu a tak dosiahnuť úplnú duchovnú slobodu. A teraz v tomto živote môže byť dosiahnutá úplná duchovná sloboda.
Prvotná cesta k tejto duchovnej slobode je prostredníctvom „auditingu“, jednej z dvoch hlavných náboženských praktík Scientologickej teológie. S touto slobodou prichádza oslobodenie od nekonečného cyklu narodenia a smrti a úplné vedomie, pamäť a schopnosti nezávislé od tela. A s tým prichádza duchovná bytosť, ktorá je vedomou a ochotnou príčinou nad životom, myšlienkou, hmotou, energiou, priestorom a časom.
Nemalo by byť ťažké zistiť, prečo je Scientológia často porovnávaná s východnými náboženstvami. Veľa bodov Scientologických vzostupných úrovní duchovného vedomia a cesta objavovania seba samého k osvietenému porozumeniu, sú podobné budhistickej ceste k poznaniu a striktným praktikám meditácie a správneho žitia a stupňovitým úrovniam duchovného porozumenia védického „odkrytého poznania“ alebo „ceste k poznaniu“ vysvetľovanej mnohými hinduistickými školami. Iní veria, že budhistické a hinduistické ciele oslobodenia sa od samsara (prevteľovanie), ich pohľad na nekonečný cyklus znovuzrodenia, nemusí byť odlišný od dosiahnutia Scientologických najvyšších úrovní duchovného vedomia. Ale to nie je podstatné.
Scientológia je samostatné náboženstvo, a úplná totožnosť medzi ním a akýmkoľvek iným náboženstvom je nemožná. Sú tu podstatné rozdiely medzi Scientológiou a ostatnými náboženstvami, vrátane tých východných.
Jedným veľmi dôležitým rozdielom medzi Scientológiou a východnými náboženstvami je názor na najvyššiu bytosť. Hinduizmus je náboženstvo s mnohými božstvami. Budhisti neveria v najvyššiu bytosť v akejkoľvek forme.
Ako mnohé náboženské učenia, Scientológia je v tomto ohľade viac podobná západným náboženstvám a zdieľa ich pohľad umiestňujúci najvyššiu bytosť na vrchol kozmu. A je to jasnosť s ktorou Scientológovia vidia tento celý kozmos, ktorá im umožňuje vytvárať nevyhnutný a vzrušujúci duchovný život na tejto planéte.
Scientológovia ďalej rozoznávajú ďalší spoločný faktor, ktorý sa týka celého ich názoru na kozmos. Týmto faktorom je, že prvotným cieľom všetkých živých foriem – od thetana po najvyššiu bytosť – je popud smerom k nekonečnému prežitiu. Scientológovia volajú tento popud „dynamický princíp existencie“.
Tento dynamický princíp existencie je rozdelený do ôsmych samostatných častí, ktoré sa nazývajú osem dynamík. Jednotlivé dynamiky zahŕňajú prežitie seba samého ako prvá dynamika, rodiny ako druhá, skupiny ako tretia, cez ľudstvo ako druh ako štvrtá, pre všetky živé formy ako piata, fyzikálneho vesmíru ako šiesta, duchovnej bytosti ako siedma a najvyššej bytosti, alebo nekonečna ako ôsma.
Zatiaľ čo ôsma dynamika by sa dala nazvať ako najvyššia bytosť - nekonečno, alebo dokonca dynamika boha, je to vlastne súhrn všetkých dynamík. Takže Scientológia sa odlišuje od náboženstiev západu tým, ako prezentuje najvyššiu bytosť svojim členom.
Mnohé náboženstvá pohotovo charakterizujú ich najvyššiu bytosť (či už ju nazývajú Jehova, Boh, alebo Alah) výrazmi ako všemohúci, vševedúci, blahosklonný, uvážlivý, žiadúci, a vo veľa prípadoch dokonca popisovaný antropomorfnými termínmi.
V Scientológii sa od každého jednotlivca očakáva, že dosiahne svoj vlastný záver ohľadne ôsmych dynamík, vrátane najvyššej bytosti, prostredníctvom náboženských praktík, auditingu a štúdia Scientologického písma. Takže pochopenie jednotlivca ohľadne jeho vzťahu s najvyššou bytosťou je vyvinuté postupom času tak, ako prichádza k pochopeniu a väčšiemu začleneniu sa do každej s predchádzajúcich siedmich dynamík.

Toto je podstatný prístup v Scientológii, že od nikoho sa nepožaduje, aby prijal čokoľvek na základe viery. Namiesto toho, sa od každého očakáva, aby si vyskúšal vedomosti pre seba samého na čisto osobnej úrovni. Vedomosť bude pre niekoho pravdivá, iba ak ju osoba skutočne pozorovala a rozhodla, že je pravdivá v súlade s jej vlastným pozorovaním.
Takže nasledovaním Scientologickej náboženskej cesty vzťah každej osoby s najvyššou bytosťou je skutočne na individuálnej úrovni osoby.
Preto, podľa L. Ron Hubbarda, „keď je dosiahnutá siedma dynamika v jej úplnosti, osoba až potom objaví skutočnú ôsmu dynamiku.“
Napriek tomu pán Hubbard upozorňuje: „žiadna kultúra v histórii sveta, okrem úplne diabolských a vymierajúcich, nepoprela existenciu najvyššej bytosti. Je to empirické pozorovanie, že ľudia bez silnej a pretrvávajúcej viery v najvyššiu bytosť sú menej schopní, menej etickí a menej hodnotní pre seba samých a spoločnosť. Človek bez pevnej viery, čo vyplýva zo samotného pozorovania, je viac vecou, ako človekom.“
A malo by byť jasné, že Scientológia sa tiež odlišuje od židovsko-kresťanských náboženstiev svojou formou uctievania. Tento rozdiel vyplýva z toho, ako špecifické náboženstvo očakáva od svojich členov, aby sa podriadili najvyššej bytosti. V prípade židovsko-kresťanských náboženstiev, ktoré vyžadujú konkrétny vzťah s antropomorfným Bohom, je modlitba logickým druhom vyjadrovania a komunikácie. Ale toto nie je primerané pre Scientológov, nakoľko Scientológia nevnucuje podobný špecifický vzťah k najvyššej bytosti.
Auditing a tréning sú dve hlavné náboženské služby Scientologickej viery. Ich prostredníctvom sú scientológova schopní povzniesť sa nad tento svetský svet, napredovať cez stále sa zvyšujúce úrovne duchovného vedomia a dospieť ku vzťahu s najvyššou bytosťou, ktorá je zmysluplná a pre nich pravdivá.
Ale je dôležité mať na pamäti, že Scientológia nie je iba sada náboženských presvedčení oddelených od sveta, v ktorom žijeme. Scientológia poskytuje návod pre jednotlivcov ako uviesť ich duchovné hodnoty do činnosti. Preto, keď sa Scientológovia stanú plne zodpovednými za všetkých osem svojich dynamík, aktívne pracujú na zlepšení kvality všetkého života a na vytváraní lepšieho sveta pre všetkých.
Tak ako ukazujú stránky tejto knihy, pracujú na oslobodení drogovo závislých od ich návyku, rehabilitujú kriminálnikov, prinášajú gramotnosť zaostalým, vnášajú morálny kódex do všetkých odvetví spoločnosti, ochraňujú slabých, bojujú za spravodlivosť a proti predsudkom, propagujú ľudské práva a zapájajú sa do mnohých charitatívnych akcií.
Scientológia je preto nepopierateľne všestranným náboženstvom zahŕňajúcim všetky aspekty ľudského života. Scientológovia žijú svoje náboženstvo a používajú jeho princípy a etické zásady v ich vzťahu k rodine, priateľom, spolupracovníkom, spoločnosti a okoliu, skrz všetkých osem dynamík až k - a vrátane najvyššej bytosti. A ako tak konajú, dodržiavajú kódex etického správania sa, ktorý neobsahuje rivalitu týchto dní a doby.
Takže, i keď auditing je čisto náboženská služba, zisky ktoré sa ním dosahujú, zasahujú do všetkých úrovní existencie. Tieto zisky zahŕňajú prínosy hodné uváženia, ako zlepšenie rodinného života a vzťahov, pevné zdravie a prosperitu, rovnako ako prvotný prínos, ktorý je čisto duchovný – zvýšenie duchovného vedomia a schopností, znalosť najvyššej bytosti a definitívneho dosiahnutia duchovnej slobody.
Sú to všetky tieto dôvody – spolu s presvedčením miliónov prívržencov - ktoré robia zo Scientológie skutočné náboženstvo. A i keď jeho doktríny a ceremónie nie sú identické so žiadnym iným náboženstvom, bolo by si dobré uvedomiť, že na rozdiel od týchto náboženstiev sa Scientológia zrodila v dvadsiatom storočí a je náboženstvom tejto doby.
Náboženskí učenci uznávajú Scientológiu.
S ohľadom na jeho dôležitosť pre našu modernú kultúru, neprekvapuje, že Scientológia pritiahla pozornosť vedúcich svetových náboženských učencov a sociológov z rôznych a prestížnych inštitúcií ako Oxford University a univerzít v Ríme, Paríži, Cape Town, Stockholm, Buenos Aires, Helsinky, Tokyo a ako aj inde po celom svete.
Kvôli ich záujmu o novovzniknuté náboženstvá títo učenci skúmali Scientológiu na základe noriem, ktorými posudzujú všetky náboženstvá. Mnohí z nich dokonca publikovali písomné správy o svojich zisteniach, ktoré poskytujú unikátny pohľad na Scientológiu.
I keď každý z týchto expertov vychádzal z jeho, alebo jej vlastného špecifického kultúrneho pozadia a metód analýzy, je zaujímavé spomenúť, že všetci pristúpili ku klasifikácii náboženstva podľa podobných kritérií. V podstate hľadali tri všeobecné charakteristiky:
- Viera v istú Základnú realitu, niečo ako nadradená alebo nekonečná pravda, ktorá prevyšuje súčasnosť svetského sveta;
- Náboženské praktiky vedúce smerom k porozumeniu, dosiahnutiu alebo spojeniu s touto Základnou realitou; a
- Komunita veriacich, ktorí sa spolu spájajú v nasledovaní tejto Základnej reality.
Na základe týchto kritérií, každý z učencov skúmajúcich Scientológiu prišiel k záveru, že obsahujú požadované prvky náboženstva.
Každý zistil, že Scientológia obsahuje prvý element, nakoľko prehlasuje Základnú realitu, ktorá prevyšuje materiálny svet.
Učenci zistili, že druhý element je obsiahnutý v oboch Scientologických obradných ceremóniách, bežných pre všetky náboženstvá (služby pri narodení, sobáši, pohrebe, atď.), ale predovšetkým v Scientologických praktikách auditingu a tréningu, nakoľko je to prostredníctvom týchto praktík, ako si Scientológovia zvyšujú svoje duchovné vedomie, a dokonca dosiahnu porozumenie svojho vzťahu so Základnou realitou.
Čo sa týka tretieho elementu, náboženskí experti našli komunitu, prostredníctvom ktorej Scientológovia nasledujú svoju púť za Základnou realitou, čo je prejavom jednak špecifických cirkví, ktoré boli založené na základe spoločnej viery a tiež cieľov, ktoré spôsobujú, že sa prívrženci spájajú, formujú a podporujú svoju vlastnú cirkev.
Dr. Bryan Ronald Wilson, čestný profesor sociológie Oxfordskej univerzity a medzinárodne rešpektovaný ako jedna z najuznávanejších autorít v náboženských veciach, podrobne popísal scientologické náboženstvo.
Scientológia, napísal, “obsahuje črty, ktoré v určitých aspektoch korešpondujú s niektorými trendmi, evidentnými v hlavnom prúde západného náboženstva. Uplatňuje jazyk, ktorý je súčasný, hovorový a nemystický, a prezentuje svoje dogmy ako záležitosti objektívnych faktov. Jej koncepcia spásy má ako pravdepodobné, tak aj definitívne dimenzie.
Popisujúc základné princípy náboženstva, Dr. Wilson poznamenal, že Scientológia „ponúka prívržencom postupnú cestu duchovného osvietenia. Prisľubuje prívržencom, že ich odbremení od nežiadúcich efektov minulých traum, zakúsených či už v súčasnom, alebo minulých životoch. Oslobodená od dogiem, i keď v abstraktných termínoch ako „ôsma dynamika“, Scientológia potvrdzuje Najvyššiu bytosť a v krátkosti sa snaží popísať jej atribúty.“ V jednoduchom závere píše: „Scientológia je skutočný systém náboženskej viery a praxe, ktorá evokuje u svojich stúpencov hlbokú a čestnú oddanosť.“
Podobné názory vyjadril i Regis Dericqueborg, profesor sociológie náboženstva na Univerzite Lille III v Lille, Francúzko. Po vyčerpávajúcom štúdiu Scientológie, ktoré zahŕňalo 285 interview francúzskych Scientológov, profesor Dericqueborg usúdil, že to je skutočné náboženstvo.
„Umožňuje nasledovníkom dať zmysel kozmickým, historickým a osobným udalostiam“ napísal ďalej poukazujúc na to, že „ponúka veriacemu presvedčenie, že on drží riešenie pre osobnú a skupinovú spásu; umožňuje jednotlivcovi byť príčinou nad jeho životom a nie byť efektom vonkajších príčin.“
Taktiež usúdil, že Scientológia si zakladá na osobnej skúsenosti, ktorá umožňuje každému farníkovi kontaktovať jeho, alebo jej vlastnú duchovnú podstatu.
Ďalší, kto dospel k podobným záverom je profesor Lonnie D. Kliever. Uznávaný americký expert na náboženstvo, ktorý publikoval niekoľko kníh a podrobne učil a prednášal o tomto predmete posledných tridsať tri rokov prehlásil, že „Scientológia sa jasne zhoduje s učeneckou definíciou akejkoľvek náboženskej tradície, jasne sa snaží dosiahnuť ciele akejkoľvek náboženskej púte a jasne vykazuje rozmery akejkoľvek náboženskej komunity.“
Dr. Kliever poukázal na to, že pre Scientológov sú „problémy trápiace ľudskú rasu predovšetkým duchovné, skôr než fyzické, alebo mentálne.“ Scientológia oslovuje tieto problémy, tým že oslobodzuje jednotlivca od duchovných slabostí, ktoré zaťažujú jeho existenciu.
Dr. J. Gordon Melton je zakladateľom a riaditeľom Inštitútu pre štúdium amerického náboženstva v Santa Barbare v Kalifornii a zaoberá sa štúdiom nových náboženstiev viac ako tri desaťročia. Autor viac ako dvadsiatich kníh, vrátane Encyklopédie amerických náboženstiev, napísal že „Scientologická cirkev je skutočné náboženstvo v plnom zmysle slova.“
Podľa Dr. Meltna „Scientologická cirkev prejavuje vieru, oddanosť a úctu k „Najvyššej bytosti“, rovnako ako vieru v nesmrteľnosť ducha, a v to, že človek je duchovná bytosť.“
Dr. Frank K. Flinn, dočasný profesor štúdia náboženstva na Washingtonovej univerzite v St. Louis, Missouri, študoval novovznikajúce náboženstvá od roku 1962. Absolvent Harwardskej školy teológie, Dr. Flinn sa zaoberal pokrokovými náboženskými štúdiami a bol profesorom Oddelenia náboženských štúdií na univerzite Windsor of Ontario v Kanade.
Po prevedení výskumu ohľadne Scientologickej cirkvi, Dr. Flinn napísal, „Môžem bez váhania prehlásiť, že Scientologická cirkev tvorí skutočné náboženstvo. Vlastní všetky základné znaky náboženstiev známych po celom svete: (1) dobre definovaný systém viery, (2) ktorý vyúsťuje do náboženskej praxe (kladné a záporné pravidlá správania, náboženských obradov a ceremónií, činností a praktík), a (3) ktorý podporuje skupinu veriacich v identifikovateľnej náboženskej komunite, rozoznateľnej od iných náboženských komunít.
(Ilustrácia) V týchto akademických štúdiách sú vyjadrené rozhodné názory vedúcich sociálnych a náboženských učencov. Ďalšie komentáre týchto a iných prominentných vodcov ohľadne vplyvu Scientologického náboženstva sú uvedené v kapitole 34.
Krajina za krajinou, experti súhlasia
Dr. M. Darroll Bryant, profesor náboženstva a kultúry na Renison Colledge, Univerzita Waterloo, v Ontariu v Kanade, tiež vypracoval rozsiahly prehľad Scientologickej cirkvi, potom čo si prvýkrát povšimol cirkvi v polovici 70- tych rokov.
Prehlásil, „Podľa Scientológie, naša ľudskosť pozostáva z rozdielnych častí: telo, myseľ a „thetan“. Thetan v Scientológii je analogický k duchovi v Kresťanstve a k duši v Hinduizme. Súčasťou problému života je, že ľudská bytosť stratila vedomie o svojej skutočnej podstate. V Scientológii to znamená vedomie o sebe samom, ako o thetanovi.“
Dr. Bryabt tiež napísal, že bolo „zrejmé, že Scientológia je náboženstvo. Má svoje vlastné individuálne presvedčenia, popis nevídaných duchovných pravidiel, vlastnú individuálnu náboženskú prax a rituálny život, má svoje vlastné individuálne autoritatívne texty a spoločenstvo-tvoriace aktivity.“
James A. Beckford, profesor sociológie na univerzite Warwick v Anglicku, poukázal na to, že vyvíjajúce sa moderné náboženstvá majú normálne „nedostatok výhod zdedeného vlastníctva, bohatstva, dotácií, mecenášstva a členstva na základe „práva prvorodeného“, i keď samé o sebe toto nie sú charakteristiky náboženstva. A zatiaľ čo existujú rôzne učenecké názory na to, ako presne definovať „náboženstvo“, nezáleží na tom, ktorý prístup človek zvolí pre náhľad na Scientológiu, napísal, nakoľko ona spĺňa všetky „kritériá, obyčajne aplikované sociálnymi vedcami“, bez ohľadu na zvolenú definíciu.
Mnohí učenci pozorovali a komentovali nesebeckú prácu Scientológov. V jednom typickom príklade Dr. Alan W. Black, spolupracujúci profesor sociológie na univerzite Nového Anglicka v Novom Južnom Walese v Austrálii napísal, že „agentúry založené Scientologickou cirkvou sú aktívne v protidrogových kampaniach, v rehabilitácii drogovo závislých a kriminálnikov, vo vyhladzovaní negramotnosti a v náprave vzdelanostne postihnutým, v zlepšovaní prostredia, v poskytovaní úľavy pri pohromách a v ochraňovaní ľudských práv.“
Rozprava Michaela A. Sivertseva, predsedu pre Nové náboženstvá v Rade pre spoluprácu s náboženskými organizáciami v kancelárii ruského prezidenta, poskytla dôležitý kultúrny názor. „Náboženské posolstvo a náboženské praktiky Scientologickej cirkvi,“ napísal, “prichádzajú a sú poskytované ľudstvu v čase, keď sa stáva masovo svetským, v čase verejného povedomia a v čase, keď tradičné náboženské systémy, doktríny a praktiky nechávajú väčšinu súčasníkov bez inšpirácie.“
Vo svojej analýze sa snažil preskúmať, „aké sú dôvody, ktoré robia imidž Scientológie atraktívny pre nezávisle mysliacich, aktívnych a nedôverčivých ľudí v post-totalitnej oblasti?“ A v jednej časti dospel k názoru, že „Scientológia je otvorený náboženský systém, v ktorom v centre duchovnosti Scientológie leží na prvom a najdôležitejšom mieste zistenie o duchovnej identite a novej duchovnej nekonečnosti, na základe osobnej skúsenosti osobou samotnou.“
Iný, rovnako fascinujúci názor – na náboženstvo všeobecne a Scientológiu zvlášť – bol poskytnutý pánom Fumio Sawadom, ôsmym držiteľom Tajomstiev najstaršieho náboženstva v Japonsku, Yui-itsu Shinto. Medzi jeho predchodcov patril i imperátor Tenmu, 673 n. l., ktorý usporiadal prvý historický záznam o Japonsku. Pán Sawada je jednou z popredných náboženských autorít Japonska a bývalý riaditeľ uznávanej Sophia University.
„Termín náboženstvo v Japonsku znamená učenie pôvodu, učenie o zdroji pôvodu,“ napísal. Citujúc báseň, ktorá „predchádzala príchod Kresťanstva do Japonska“, vyjadril japonský názor, že „je mnoho ciest od úpätia hory, ale výhľad na mesiac je z vrcholu rovnaký.“ Názor, ktorý prehlásil je, že „keď existuje toľko podobností medzi náboženstvami, prečo sa koncentrovať na rozdiely?“
A dodal: „koncept minulých životov človeka je starý a plne akceptovaný východnými náboženstvami. Scientologická teória a praktiky sú založené na tomto koncepte, že jedinec je duchovná bytosť, ktorú pán Hubbard nazval „thetan“, a že jedinec si môže spomenúť na svoje minulé životy, a že pre jedinca, ako duchovnú bytosť sú akcie, ktoré vykonal v minulosti, určujúce jeho situáciu v súčasnosti.“
„Japonsko je krajina, kde náboženstvá kladú dôraz na zvyšovanie duchovnej schopnosti jednotlivca. Z japonského uhla pohľadu je Scientológia skutočne náboženstvo podobné tým, ktoré tu už sú.“
„Má viac podobností s japonskými náboženstvami, než so západnými, a z tohto dôvodu môže byť na západe nepochopená, nakoľko nie je podobná ostatným hlavným náboženstvám.“
Každopádne dospel k názoru, „že nikto nemôže prísť k inému rozhodnutiu, než že Scientológia je náboženstvo.“
Náboženstvo pre dvadsiate prvé storočie.
Nemôže byť pochýb o tom, že Scientológia je náboženstvo. Náboženskí učenci z rôznych častí sveta jednoznačne a presvedčivo toto vyriekli na základe objektívnej kritiky vytvorenej v halách akadémií.
Ale Scientológia je viac ako iba náboženstvo. Je to jediné náboženstvo, ktoré ponúka ľudstvu overenú a praktickú cestu k oslobodeniu sa od ťažkostí minulosti a dosiahnutie duchovnej slobody, presahujúcej predstavivosť. Je to jediné náboženstvo, ktoré ponúka osobnú nesmrteľnosť – teraz, v tomto živote. Pretože Scientológia je jediné náboženstvo, ktoré dokáže odpovedať na otázky, ako: kto sme, prečo tu sme a čo sa stane keď umrieme. Stále viac ľudí, ako kedykoľvek predtým ju prijíma za svoje náboženstvo.
Narodená v dvadsiatom storočí sa Scientológia stala významným náboženstvom z hľadiska množstva jej priaznivcov, a jej prospešných efektov na spoločnosť.
Uznanie súdmi.
Náboženskosť Scientológie nebola uznaná iba medzinárodne známymi učencami, ale aj súdmi a vládnymi agentúrami významných národností po celom svete.
Najvýznamnejšie legálne uznanie Scientologického náboženstva prišlo v októbri 1993, kedy Služba vnútorných príjmov Spojených štátov (IRS) vydalo nariadenie, ktoré uznalo oslobodenie od platenia dane pre viac ako 150 Scientologických cirkví, misií, organizácií pre sociálnu reformu a iných entít, nakoľko operujú výlučne pre náboženské a charitatívne účely.
Uznanie náboženstva od IRS bolo univerzálne a bezpodmienečné, a bolo jedným z najdetailnejších a najvyčerpávajúcejších šetrení v histórii agentúry. IRS bol umožnený neobmedzený prístup do každej vrstvy duchovnej hierarchie Cirkvi. Takže šetrenie IRS nebolo obmedzené iba na entity Spojených štátov, ale zvlášť zahrnuli finančné a iné záležitosti cirkevných organizácií od Austrálie po Kanadu a od Európy po Južnú Afriku.
Výsledkom bolo, že Medzinárodná Scientologická cirkev (CSI), materská cirkev Scientologického náboženstva obdržala nielen uznanie výnimky, ale i skupinovú výnimku zahrňujúcu všetky scientologické Cirkvi pod jej cirkevným dohľadom. Duchovným mekkám Cirkvi bola tiež uznaná úľava od platenia dane, rovnako ako i vydavateľským entitám Cirkvi.
Scientology Missions International obdržala vlastnú výnimku. Takisto obdržala samostatnú skupinovú výnimku pre všetky scientologické misie pod jej cirkevnym dohľadom.
RTC, cirkev, ktorá je držiteľom ochranných známok Dianetiky a Scientológie, bolo uznané samostatne ako oslobodené od dane, a obdržalo vlastné písomné nariadenie.
IRS uznalo tiež Medzinárodnú asociáciu scientológov za oslobodenú od platenia dane.
A naviac k priaznivému uzneseniu ohľadne oslobodenia od dane IRS vydalo uznesenie, že všetky dary pre všetky Scientologické cirkvi v Spojených štátoch, sú odpočítateľné od osobnej dane z príjmu v plnej výške, povolenej zákonom Spojených štátov.
Hoci uznanie Scientologického náboženstva IRS bolo najvýznamnejšie, nebolo to v žiadnom prípade prvé, ani posledné potvrdenie statusu cirkvi vládou. Tento rozsudok zaznieval znovu a znovu na súdoch a vo vládnych výboroch všelikde.
19. januára 1983 v kauze Zakladajúca cirkev Scientológie vo Washingtone DC, verzus riaditeľ FBI, rozhodol okresný súd Spojených štátov DC nasledovne: „So Scientologickou cirkvou sa musí jednať rovnako ako s akýmkoľvek iným etablovaným náboženstvom alebo denominačnou náboženskou organizáciou v rámci Spojených štátov, či už katolíckou, protestantskou alebo inou.“
27. februára 1984 okresný súd Spojených štátov, centrálny súd Kalifornie v kauze Peterson verzus Scientologická cirkev - Kalifornia, rozhodol: „Tento súd vyhlasuje, že Scientologická cirkev je náboženstvo v zmysle prvého pozmeňovacieho zákona. Kréda a idey Scientológie oslovujú základné záujmy – podstatu človeka a vzťah jednotlivca k vesmíru. Teórie Scientológie zahŕňajú komplexný systém viery. Dodatočné znaky náboženského statusu Scientológie zahŕňajú nasledovné:
(a) Scientológia má vysvätených duchovných a ceremoniálne funkcie;
(b) je začlenená medzi náboženské organizácie nepodliehajúce daniam; a
(c) charakterizuje samu seba ako cirkev.
Po preskúmaní právnych rozhodnutí týkajúcich sa náboženskej podstaty Scientológie, rozhodol Jedenásty odvolací okresný súd Spojených štátov v kauze Scientologická cirkev – servisná organizácia Flag, verzus mesto Clearwater 30. septembra 1993 a stručne zhrnul legálnu históriu: „história, organizácia, doktríny a praktiky Scientológie boli opätovne opisované v mnohých právnych rozhodnutiach. My nemusíme opakovať toto pozadie, pretože okresný súd zistil, že neexistujú žiadne skutočné a faktické veci, ktoré by spochybňovali vyhlásenia Scientológie o tom, že je skutočným náboženstvom.“
V krajine Britského spoločenstva národov 27. októbra 1983 vysoký súd štátu Austrália – najvyšší súd v krajine – jednotne rozhodol, „že rozsudok, že ona [Scientologická cirkev] je náboženskou inštitúciou a že nepodlieha dani, je neodvolateľný.“ Ako výsledok tohto prípadu, po prvý krát v histórii etablovala cirkev legálnu definíciu náboženstva pre Austrálsku Ústavu.
Všetky súdy a vládne výbory na všetkých úrovniach vlády jednajú so Scientológiou ako s náboženstvom, berúc do úvahy všetky oblasti jej aktivít.
Rozsudková odvolacia rada v provincii Britskej Kolumbie rozhodla v roku 1990 nasledovne: „Scientologická cirkev je náboženskou organizáciou.“
21. decembra 1993, generálny inšpektor finančných inštitúcií vlády v Quebecu uznal Scientologickú cirkev v Montreali a Scientologickú cirkev v meste Quebec ako náboženské združenie.
A 16. augusta 1994 provincia Ontario rozhodla, že Scientológia je skutočným náboženstvom a Scientologickým duchovným vydala certifikáty, ktoré ich oprávňujú slúžiť svadby. Ako výsledok tohto je dnes religiózny status Scientológie uznaný v každej kanadskej provincii, kde sa cirkev nachádza.
Len nedávno, v roku 1996 Britské ministerstvo obrany vyhlásilo, že Scientológia sa stala „oficiálne uznaným náboženstvom“ v kráľovskom námorníctve.
Európske súdy taktiež uznali religióznu podstatu Scientológie.
V Nemecku 30. januára 1985 v In Re Karl-Friedrich Munz okresný súd v Stuttgarte rozhodol: „Účel [Scientologickej cirkvi] v dnešnom svete je považovaný za pomoc človeku v jeho snahe o duchovnú slobodu a úplne oslobodenie od problémov a bremien, aby dosiahol úplnú slobodu, a aby dokázal sám seba rozoznať ako duchovnú bytosť a zažiť existenciu Najvyššej duchovnej bytosti“
23. februára 1989, oblastný súd vo Frankfurte uznal, že Scientologická cirkev založila náboženské spoločenstvo v rámci plného znenia nemeckého zákona.
V Stuttgarte 9. decembra 1992 okresný súd rozhodol, že auditing je náboženská aktivita. O pár mesiacov na to oblastný súd v Mníchove a Frankfurte vydal podobné rozhodnutia.
V Baden-Württembergu 2. augusta 1995 opätovne podržali Scientologickú cirkev, že je náboženskou entitou.
Územný súd vo Freiburgu im Breisgau 6. februára 1996 rozhodol: „Za žiadnych okolností nemôže byť akceptované, že by Scientologickej cirkvi bola odoprená ochrana podľa článku 4, § 2 Ústavy“, ustanovenie, ktoré zaručuje slobodu vyznania.
V Taliansku, v kauze štát verzus osem odporcov, odvolací súd v Trente urobil nasledovné súdne rozhodnutie: „Účelom Scientológie je dosahovať vnútornú a vonkajšiu slobodu. Slobodu, ktorá presiahne človeka, patrí do oblasti duchovných vecí, a ktorá postupuje vyššie do nekonečna. V skutočnosti postup v smere realizácie sily ôsmych dynamík – týkajúcich sa nekonečna a Boha – je charakteristika, ktorá opisuje Scientológiu ako náboženstvo a cirkev.“
A 12. decembra 1991 súd v Leccu v Taliansku rozhodol, že cirkev a jej stúpenci boli aktívne zainteresovaní do niečoho, čo zodpovedá len popisu náboženských aktivít.
Vo Švajčiarsku okresný Úrad starostu v Zürichu 6. septembra 1944 rozhodol, že Scientológia je náboženstvo a že cirkev a jej členovia majú právo na ochranu zaručenú slobodou vyznania.
V Rakúsku vo Viedni, nezávislý administratívny senát urobil 1. augusta 1995 záver, že Scientológia je náboženstvo a že auditing je náboženská aktivita vykonávaná čisto pre náboženské účely.
13. augusta 1966 najvyšší súd v Rakúsku rozhodol, že Scientológovia sú pod ochranou nediskriminačnej klauzuly Európskeho Kongresu a nemôžu byť diskriminovaní kvôli ich náboženskému vyznaniu.
Odvolací súd v Lyone vo Francúzsku 28. júla 1997 rozhodol, že „Scientologická cirkev má právo nazývať sa náboženstvom a môže celkom slobodne rozvíjať svoje aktivity v rámci existujúcich zákonov, vrátane svojich misionárskych aktivít alebo dokonca i aktivít novo-veriacich.“
Na kolesách tohto rozhodnutia 8. októbra 1997 najvyšší súd v Taliansku vydal pre Scientologickú cirkev historické rozhodnutie, ktorým zrušil rozhodnutie nižšieho súdu, ktorý mal obmedzene definovaný koncept skutočného náboženstva tým, že používal iba Židovsko-Kresťanské princípy. Najvyšší súd poznamenal, že tento pohľad na náboženstvo bol "založený na filozofických a historických/sociálnych predpokladoch, ktoré sú nesprávne; a je narušený zjavnou nelogickosťou úvah, o ktoré sa opieral.“
V precedentne založenom rozhodnutí v Nemecku 6. novembra 1997 Federálny administratívny súd uznal, že „auditing je podľa nariadení - forma ´duchovného poradenstva´ a semináre a kurzy ´na dosiahnutie vyššej úrovne bytia´ sú založené na všeobecne uznávanom presvedčení členov.“
V mnohých krajinách, v ktorých bola Scientologická cirkev v poslednej dobe etablovaná, vlády prichádzajú k rovnakým záverom. Napríklad v roku 1991 hlavný súd mesta Budapešť oficiálne uznal Scientologickú cirkev v Maďarsku. Potom prišlo uznanie v Albánsku a v decembri 1996 potvrdil náboženskú povahu cirkvi aj Kazachstan.
Náboženstvo v najhlbšom zmysle.
Vlády, súdy a odborníci na náboženstvá zo všetkých významných krajín sveta sa jednoznačne zhodujú, že Scientológia je náboženstvo. A hoci sú takéto uznania vítané a cenené, Scientológia by bola náboženstvom aj bez nich.
Scientológia je náboženstvo, pretože uznáva človeka ako duchovnú bytosť a zabezpečuje vyskúšanú a funkčnú cestu, po ktorej, keď sa kráča, oslobodzuje človeka od utrpenia minulosti a robí ho schopným dosiahnuť duchovnú slobodu a osobnú nesmrteľnosť. A je náboženstvom preto, že milióny ľudí zo všetkých profesií vo viac ako 100 krajinách sveta ju považujú za svoje náboženstvo.
|